* 12.12.1917
Arthur C. Clarke, ktorý oslávi koncom roku 1997 svoje osemdesiate narodeniny - narodil sa 12. decembra 1917 v Mineheade v anglickom Somersete - je posledným žijúcim autorom z hviezdneho triumvirátu Asimov - Clarke - Heinlein, ktorý vládol svetovej science fiction počas celých desaťročí. Jeho vynikajúcim súputníkom v science fiction osud bohužial to isté odoprel.
A.C.Clarke, žijúci od päťdesiatich rokov v colombe na Srí Lanke, pochádza z juhoanglickej rodiny poštového úradníka. Jeho otec Charles Wright Clarke bojoval na frontoch prvej svetovej vojny. Po demobilizácii zatúžil po živote v prírode a neskôr nastúpil po živote v prírode a zakúpil neveľkú farmu Ballifants. Jeho syn tam od mladosti vyrábal rakety, kryštáľové rádiá, domáce telefóny a skonštruopval tiež vysielač, ktorý využíval pre prenos zvuku svetelný paprsok.
Po absolvovaní Huishovho gymnázia v blízkom Tauntone sa Clarke odobral do Londýna, kde nastúpil do štátnych služieb ako účtovný revizor na ministerstver školstva. Tu sa už stal členom Britskej medziplanetárnej spoločnosti, hltal všetky sci-fi poviedky, ktoré sa mu dostali do rúk, a hlavne sám sa pokúšal písať. Rozpracoval niekoľko poviedok a román Proti súmraku (Against the Fall of Night), ktorý ale vydal až po mnohých úpravách koncom roku 1948.
Clarkove literárne plány skrížila 2. svetová vojna. Vstúpil ,do RAF ako letecký mechanik rádiového spojenia, vojak letec druhej triedy, aby sa neskoršie dostal ku vtedy najmodernejšej zbrani - radaru. V júli 1945 napísal článok Mimozemské prenosy, ktorý mu neskoršie vyšiel v odbornom časopise Wireless World. Clarke v ňom prišiel s úplne revolučnou myšlienkou, ako pomocou geostacionárnych družíc zaistiť celosvetový príjem rádiového signálu. Clarkovo meno tak preniklo do dejín vedy, hoci ocenenia sprevádzané radou významných cien prišli až omnoho neskoršie. Koncom vojny napísal inú esej Rakety a budúcnosť vojenstva, v ktorej načrtol spojenie rakety s nukleárnou hlavicou a doktrínu vzájomného zničenia dvoch súperiacich veľmocí.. Vďaka tejto eseji získal po vojne štipendium na londýnsku King'S College, kde mohol vyštudovať fyziku a teoretickú a aplikovanú matematiku. Súčasne s avrhol do literárnej práce. V roku 1947 napísal a neskoršie publikoval román Predohra k vesmíru (Prelude to Space). Prvý skutočný úspech mu ale priniesol v roku 1953 publikovaný román Koniec detstva (Childhood's End). Takmer zároveň vyšla aj jeho prvá poviedková zbierka Výprava na Zem (Expedition to Earth), o tri roky neskoršie potom ďalšie úspešné dielo Mesto a hviezdy (The City and The Stars).
Životný úspech ale mal Clarke stále pred sebou. Ten prišiel v roku 1968 s dielom 2001: Vesmírna odysea (2001: Space Odyssey), ktoré vzniklo po spolupráci s režisérom Stanley Kubickom na základe Clarkovej poviedky Hliadka (Sentinel). Neskoršie Clarke túto tému rozvinul v dielach 2010: Druhá vesmírna odysea (2010: Space Odyssey Two), 2061: Tretia vesmírna odysea (2061: Space odyssey Three) a 3001: Posledná vesmírna odysea (3001: The Final Odyssey). Druhým vyvrcholením Clarkovej tvorby bol román Stretnutie s Ramom (Rendezvous with Rama). Kniha získala za rok 1973 všetky kľúčové ceny, ktoré môžu byť autorom S-F udelené: Huga, Nebulu, Cenu Johna W. Campbella a Cenu Jupiter za najlepší román roka. Spoločne s Gentry Leemom potom v tejto téme pokračoval románmi Návrat Rámu (Rama II), Záhrada Rámova (Garden of Rama) a Rama tajomstva zbavený (Rama Revealed).
Zpět